Tvoj cieľ ťa ťahá, alebo ho musíš tlačiť ?
Myslím, že toto je veľmi podstatná otázka a mali by sme sa ju pýtať pravidelne. Napovie nám, koľko energie sme schopný investovať do cieľa ktorý chceme dosiahnuť.
Myslím, že toto je veľmi podstatná otázka a mali by sme sa ju pýtať pravidelne. Napovie nám, koľko energie sme schopný investovať do cieľa ktorý chceme dosiahnuť.
Napríklad hneď počas posledného ročníka štúdia na vysokej škole som si povedal, že chcem ísť do zahraničia. Už nejakú dobu som bol silno motivovaný nahrávkou:
„Earl Nightingael – Najneobyčajnejšie tajomstvo“.
Chcel som zo svojho života spraviť „vzrušujúce dobrodrúžstvo“. Bol som znudený životom na Slovensku. J
Takže už počas posledného roka som si povedal, že vymakám Angličtinu a Nemčinu, naučím sa lepšie komunikovať a prezentovať myšlienky. Zároveň som sa snažil pracovať na projektoch, ktoré som doťahoval do úspešného konca spoluprácou z rôznymi ľuďmi.
Často som bol doslova uťahaný a večer cestou domou som mal chuť zostať ležať na vlakovom nástupišti - na konečnej zastávke. Už sa mi nechcelo spraviť ani posledných pár stoviek metrov domov.
Ale ma som super pocit. Posúval som sa každým jedným dňom a to výrazne.
V tomto bode som mal ciele, ktoré ma samé ťahali. Investoval som do nich čas, úsilie a občas peniaze.
Ale mal som chuť do toho dať ešte viac. Pretože ešte viac by sa mi vrátilo. Pracoval som s ľuďmi, ktorý na tom boli podobne a zbožňujú to čomu sa venujú.
Avšak chcel som viac. Cestovať, spoznávať nových ľudí – ale hlavne zlepšiť jazyky a skromnosť (minimalistický spôsob života čo zbalíš do jedného kufra).
Naskytla sa super príležitosť po ktorej som skočil bez dlhšieho váhania. Chcem predsa dobrodrúžstvo a rád sa chytám výziev. (Občas nebezpečná kombinácia).
Takže skok v čase o 6 mesiacov. Doteraz som pracovne navštívil Nemecko, Poľsko, Anglicko, Bangladéš, Južnú Kóreu.
Momentálne som však v Malajzii. Beriem to stále ako vzrušujúce dobrodrúžstvo. Týmto duchom sa niesli všetky doterajšie skúsenosti. Cítil som, že rastiem – učím sa nové zručnosti.
Nezávisle na tom, aká situácia sa naskytla, riadil som sa radou: ... „Svet patrí tým čo sa neposerú“.
Avšak cítim zmenu. Ciele, ktoré som mal stanovené sa mi plnia avšak zmenila sa ich podstata.
Tie, ktoré ma samé ťahali sa stávajú cieľmi do ktorých musím veľa veľa a ešte viac investovať.
Až natoľko, že ich zrazu musím tlačiť.
Možno je to len môj subjektívny názor a skúsenosť. Viem, že sa potrebujem naučiť ešte veľa zručností aby som svoju prácu vykonával s ľahkosťou a úplne správne.
Želal som si viac príležitosti, viac výziev a prostredie kde porastiem. Momentálne som dostal úplne všetko čo som chcel a pohybujem sa na hranici toho čo zvládam.
Niektoré dni sú z ľahkosťou. Iné musím dať zo seba všetko a večer prichádzam vyšťavený a takmer odhodlaný skončiť s touto prácou a prostredím, kde som. Vrátiť sa k tomu čo už doma poznám a zvládam bez problémov.
Dávajte si teda dobrý pozor čo si želáte. Pretože všetko čo skutočne chcete aj dostanete. Otázka znie či to zvládnete ?
V mojom prípade si pokladám ďalšiu otázku:
Ako zistiť či by som mal vytrvať, kde som – napriek tomu , že je to na hranici mojich možností ?
„Ciele, ktoré ma ťahali dopredu“ sa stali tými „ktoré musím tlačiť“ a zrazu sa nestíham venovať svojím ďalším prioritám pre spokojný život. (Zdravie, vzťahy a rodina, šport, ... )
Takýto stav sa dá akceptovať len určitý čas než to človeka porazí a prejaví sa to na zdraví / inej oblasti. Za posledné mesiace som šiel väčšinu času na 100-120% než na čo som bol zvyknutý, čo sa prejavilo a utrpelo prevažne zdravie.
Koľko krát ste sa dostali do stavu, že máte chuť každý večer skončiť ? Zvyšný čas dňa obetujete len k zmene myslenia (Knihy / podcasty / články) k tomu aby ste vytrvali ?
Nie je to jednoduché, ale verím, že to bude stáť zato. Verím, že si môžem zmeniť spôsob myslenia - vybudovať "Mentalitu úspechu" napriek všetkým prekážkam.
Rozhodol som sa preto, vytrvať určitý špecifický čas. Dávam tomuto povolaniu 1 rok od začiatku. Dať do toho všetko a vyťažiť z toho čo sa dá. Pokým výhody prevažujú nad nevýhodami:
Avšak nejdem z toho len ťažiť, chcem aj niečo vrátiť. Predsa len dostal som značnú dôveru a príležitosť na akú iný možno čakajú celý život. (Spravili pre to dostatok ? )
Čo sa teda môžem ešte naučiť ?
- Zlepšovanie Angličtiny a Nemčiny (denná potreba – čoskoro už aj pre bežných ľudí na Slovensku a získanie akejkoľvek lepšej pozície)
- Plná zodpovednosť - Kde som / Ako sa cítim / Čo sa mi stáva – Ak
sa mi nepáči čo mám, mal by som si definovať čo chcem namiesto toho (Nie
nariekať aký je svet nespravodlivý).
- Mentalita úspechu – Potrebujem si veriť, že buď mám, alebo
sa dokážem naučiť všetko potrebné.
- Naučiť sa riešiť problémy (denná potreba)
- Naučiť sa manažmentu a Leadershipu ľudí – tzn. Naučiť
ich žiť bez „Mapy“ a pracovať samostatne.
- Posúvať sa za svoju zónu komfortu (až teraz oceňujem
dostatok vecí, ktoré som mal doma)
- Možnosť vytvoriť si vhodné prostredie, kdekoľvek sa dostanem
(Aktivity, priatelia, zdroje)
Nevýhody nebudem písať, pre každého to môže byť úplne odlišné. Každý ma iné priority a potreby. Hlavný faktor pre mňa je ale príliš veľa stresu. Možno sa práve to potrebujem naučiť zvládať lepšie J
Prajem každému aby si vyberal len tie ciele, ktoré ho ťahajú a dosiahne v nich čo najlepší progres.
Ale nie nadarmo sa vraví, že Cesta je cieľ.
Občas potrebujeme fakt silnú životnú lekciu, ktorá nás posilní do budúcna.
Život je Hra ;) Užite si ju
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára