Prebudenie z reality :)

A je to tu, po dlhej pauze som si povedal, že by bolo dobré niekam zapísať svoje myšlienky.

Momentálne sa toho deje veľa nového. Niektoré udalosti sú veľmi príjemné a iné radšej nebudem ani spomínať a vyriešim ich čo najlepšie.

Tento článok by som chcel venovať téme vďačnosť. 

Za čo by som mal byť vďačný ? (A nie len za posledné obdobie).

Za všetko čo sa mi doteraz stalo. Za každú osobu v živote, ktorá mi ho aj naďalej spríjemňuje. Alebo som sa od nej niečo naučil a naše cesty sa rozdelili navždy. (Možno len na nejaký čas ?)

Za čo by som teda mohol byť vďačný ?

Napríklad za domácu zeleninku, ktorú som si doviezol z poslednej návštevy rodičov.

Nemyslím to tak, že som materialista a chodím domov kvôli jedlu. Mohol by som si ju kúpiť na trhovisku, ide skôr o to čo je za tým. To na čo si spomeniem, keď sa idem najesť.

Počas poslednej dovolenky som si užil pár výborných dní plných zaujímavých aktivít. Behal som s otcom po lese a zberal huby. Vychutnával si, že môžem byť na pár hodín denne v prírode. Stačilo mi sadnúť na zem do machu a najesť sa do sýta černíc. Pomedzi to vyskočil nejaký hríbik, alebo iná hubka z ktorej nakoniec bola geniálna praženica (z domácich vajec :D ).

Každodenné opekanie na záhrade a rozhovory s mamou a veľkou časťou rodiny. Prípadne ak som mohol doma nejakým spôsobom pomôcť (a dalo by sa stihnúť omnoho viac).

Pripomenul som si čo som mal doma. Rodičia mi vytvorili výborné prostredie... Ktoré už dobre poznám a vyťažil som z neho väčšinu potenciálu. Avšak toho, ako ma domáce prostredie dokázalo formovať.

Chcem sa posúvať ako osobnosť za novými schopnosťami a vlastnosťami. Preto cítim, že potrebujem ísť ďaleko za svoju zónu komfortu. Preto musím preč. Pravdepodobne to nebude ľahké.  

Som vďačný za priateľov, ktorých som doma stretol. Ukázali mi, že sa im môžem ozvať kedykoľvek. Radi so mnou strávia voľný čas. Nenaháňame sa len ak jeden od druhého potrebujeme službu - tých som našťastie zo svojho života „odfiltroval“ a venujem čas tým, ktorý za to stoja.
 
Neutiekol som ku „lepším“ ľuďom. Ale k ľuďom, ktorý myslia a konajú inak. Majú aj iné výsledky.
Výsledky, aké od života očakávam aj ja. Jediné čo som k tomu potreboval je zmena prostredia.

Potrebujem napredovať.
„Ak sa nezlepšuješ tak upadáš. Neexistuje stagnácia na jednom mieste.“

To ma vedie k ďalšej veci za čo som vďačný. A to príležitosť novej práce ktorú som získal. Vďaka nej som spravil kroky, ktoré mi už teraz po 2 mesiacoch rozšírili minimálne zónu komfortu a znalosti. Som silno zvedaví či sa mi splní cieľ kam sa chcem posunúť za 1-2 roky. 

Naučil som sa, že mi stačí úplne minimum vecí (vždy doma nechám niečo prebytočné :D ). Naučil som sa, že kamkoľvek prídem môžem robiť to čo mám rád. Či už je to cestovanie, šport, zdravá strava, učenie sa nových jazykov a pretvorenie svojho myslenia. Spoznávanie nových ľudí a získavanie priateľov. Jednoducho všeobecný rozhľad. Preto si viac vážim to čo mám doma v rodnom meste či krajine.

K životu potrebujem omnoho menej než doteraz, kvalita sa myslím ešte zlepšila po väčšine stránok. A nie preto, že by som oproti poslednej práci zarábal výrazne viac. Peniaze nie sú všetko pokiaľ nerobíš to čo chceš a čo ťa napĺňa. Dostal som sa do stavu, kedy si bez problémov zaplatím svoje výdaje a niečo ušetrím. Potom je to o zmyselnosti danej práce. Môžeš nenávidieť aj prácu, kde zarábaš tisíce eur mesačne. Ak v nej nevidíš zmysel a to čo z nej môžeš vyťažiť, pritom každá práca môže ponúkať obrovské možnosti. Záleží či ju berieš ako výzvu naučiť sa niečo nové.

Než som článok dopísal, prešli 3 dni. (Zabudol som naň).

Tieto 3 dni som si naplno užil.

Napríklad včera, stretol som novú skupinku ľudí na ihrisku. Netrvalo dlho a zoznámil som sa. (Ďalší super ľudia v ČB). Pridal sa k nim na tréning. Síce som miestami mal dojem, že najbližšiu sériu nedokončím. Ale v tom som sa usmial a nabral ďalšiu silu. Cítim to ako vďačnosť.  Kamkoľvek prídem sú športovo nadšení ľudia. Vďaka tomu si pripadám ako v prostredí, ktoré už poznám – takmer ako doma. 

(Čo je aj jeden z aktuálnych cieľov – dokázať si vytvoriť príjemné prostredie kamkoľvek prídem).

Navyše vďačnosť, že sa môžem hýbať bez bolesti a obmedzení. Vďačnosť za zdravie, ktoré dostávame zdarma. (niektorý bohužiaľ v menšej miere). Je na každom z nás či ho udržiava alebo nechá upadať. Pre mňa je to jedna z najväčších investícií do budúcna.

To, že mám zdravé telo, ktoré mi plne slúži a môžem ho ovládať je obrovská hodnota. Dnes si to našťastie plne uvedomujem.

Možnosti pracovať na sebe sú všade, stačilo otvoriť oči a vyskúšať niečo nové. (Určite ich mnoho prehliadam aj doma).

Vďačnosť vidím ako jednu z najkrajších vlastností. Rozšírme ju čo najviac. :)

Ak si dočítal, až sem. Potešíš ma ak necháš komentár za čo si v živote vďačný Ty.

A ešte jedna geniálna pieseň. Verím, že Vám pomôže premýšľať aspoň tak dobre, ako mne.