Prebudenie z reality :)

A je to tu, po dlhej pauze som si povedal, že by bolo dobré niekam zapísať svoje myšlienky.

Momentálne sa toho deje veľa nového. Niektoré udalosti sú veľmi príjemné a iné radšej nebudem ani spomínať a vyriešim ich čo najlepšie.

Tento článok by som chcel venovať téme vďačnosť. 

Za čo by som mal byť vďačný ? (A nie len za posledné obdobie).

Za všetko čo sa mi doteraz stalo. Za každú osobu v živote, ktorá mi ho aj naďalej spríjemňuje. Alebo som sa od nej niečo naučil a naše cesty sa rozdelili navždy. (Možno len na nejaký čas ?)

Za čo by som teda mohol byť vďačný ?

Napríklad za domácu zeleninku, ktorú som si doviezol z poslednej návštevy rodičov.

Nemyslím to tak, že som materialista a chodím domov kvôli jedlu. Mohol by som si ju kúpiť na trhovisku, ide skôr o to čo je za tým. To na čo si spomeniem, keď sa idem najesť.

Počas poslednej dovolenky som si užil pár výborných dní plných zaujímavých aktivít. Behal som s otcom po lese a zberal huby. Vychutnával si, že môžem byť na pár hodín denne v prírode. Stačilo mi sadnúť na zem do machu a najesť sa do sýta černíc. Pomedzi to vyskočil nejaký hríbik, alebo iná hubka z ktorej nakoniec bola geniálna praženica (z domácich vajec :D ).

Každodenné opekanie na záhrade a rozhovory s mamou a veľkou časťou rodiny. Prípadne ak som mohol doma nejakým spôsobom pomôcť (a dalo by sa stihnúť omnoho viac).

Pripomenul som si čo som mal doma. Rodičia mi vytvorili výborné prostredie... Ktoré už dobre poznám a vyťažil som z neho väčšinu potenciálu. Avšak toho, ako ma domáce prostredie dokázalo formovať.

Chcem sa posúvať ako osobnosť za novými schopnosťami a vlastnosťami. Preto cítim, že potrebujem ísť ďaleko za svoju zónu komfortu. Preto musím preč. Pravdepodobne to nebude ľahké.  

Som vďačný za priateľov, ktorých som doma stretol. Ukázali mi, že sa im môžem ozvať kedykoľvek. Radi so mnou strávia voľný čas. Nenaháňame sa len ak jeden od druhého potrebujeme službu - tých som našťastie zo svojho života „odfiltroval“ a venujem čas tým, ktorý za to stoja.
 
Neutiekol som ku „lepším“ ľuďom. Ale k ľuďom, ktorý myslia a konajú inak. Majú aj iné výsledky.
Výsledky, aké od života očakávam aj ja. Jediné čo som k tomu potreboval je zmena prostredia.

Potrebujem napredovať.
„Ak sa nezlepšuješ tak upadáš. Neexistuje stagnácia na jednom mieste.“

To ma vedie k ďalšej veci za čo som vďačný. A to príležitosť novej práce ktorú som získal. Vďaka nej som spravil kroky, ktoré mi už teraz po 2 mesiacoch rozšírili minimálne zónu komfortu a znalosti. Som silno zvedaví či sa mi splní cieľ kam sa chcem posunúť za 1-2 roky. 

Naučil som sa, že mi stačí úplne minimum vecí (vždy doma nechám niečo prebytočné :D ). Naučil som sa, že kamkoľvek prídem môžem robiť to čo mám rád. Či už je to cestovanie, šport, zdravá strava, učenie sa nových jazykov a pretvorenie svojho myslenia. Spoznávanie nových ľudí a získavanie priateľov. Jednoducho všeobecný rozhľad. Preto si viac vážim to čo mám doma v rodnom meste či krajine.

K životu potrebujem omnoho menej než doteraz, kvalita sa myslím ešte zlepšila po väčšine stránok. A nie preto, že by som oproti poslednej práci zarábal výrazne viac. Peniaze nie sú všetko pokiaľ nerobíš to čo chceš a čo ťa napĺňa. Dostal som sa do stavu, kedy si bez problémov zaplatím svoje výdaje a niečo ušetrím. Potom je to o zmyselnosti danej práce. Môžeš nenávidieť aj prácu, kde zarábaš tisíce eur mesačne. Ak v nej nevidíš zmysel a to čo z nej môžeš vyťažiť, pritom každá práca môže ponúkať obrovské možnosti. Záleží či ju berieš ako výzvu naučiť sa niečo nové.

Než som článok dopísal, prešli 3 dni. (Zabudol som naň).

Tieto 3 dni som si naplno užil.

Napríklad včera, stretol som novú skupinku ľudí na ihrisku. Netrvalo dlho a zoznámil som sa. (Ďalší super ľudia v ČB). Pridal sa k nim na tréning. Síce som miestami mal dojem, že najbližšiu sériu nedokončím. Ale v tom som sa usmial a nabral ďalšiu silu. Cítim to ako vďačnosť.  Kamkoľvek prídem sú športovo nadšení ľudia. Vďaka tomu si pripadám ako v prostredí, ktoré už poznám – takmer ako doma. 

(Čo je aj jeden z aktuálnych cieľov – dokázať si vytvoriť príjemné prostredie kamkoľvek prídem).

Navyše vďačnosť, že sa môžem hýbať bez bolesti a obmedzení. Vďačnosť za zdravie, ktoré dostávame zdarma. (niektorý bohužiaľ v menšej miere). Je na každom z nás či ho udržiava alebo nechá upadať. Pre mňa je to jedna z najväčších investícií do budúcna.

To, že mám zdravé telo, ktoré mi plne slúži a môžem ho ovládať je obrovská hodnota. Dnes si to našťastie plne uvedomujem.

Možnosti pracovať na sebe sú všade, stačilo otvoriť oči a vyskúšať niečo nové. (Určite ich mnoho prehliadam aj doma).

Vďačnosť vidím ako jednu z najkrajších vlastností. Rozšírme ju čo najviac. :)

Ak si dočítal, až sem. Potešíš ma ak necháš komentár za čo si v živote vďačný Ty.

A ešte jedna geniálna pieseň. Verím, že Vám pomôže premýšľať aspoň tak dobre, ako mne.

V čom si výnimočný ?

V čo si dobrý ?
    Určite sa nájde aspoň zopár takýchto aktivít.. 

V čom si výnimočný ?
    Niektorý už možno máte oblasť kde excelujete.

V čom sa tieto aktivity líšia ?

Ako si sa k tomu dopracoval ?

Pravdepodobne si skúsil niečo nové. Možno si o tom už niečo vedel, alebo si dovtedy vôbec netušil, že takúto aktivitu niekto vôbec robí.
Ak sa pozriem spätne v živote mám za sebou aktivity, ktoré ma napĺňali ale niektoré som robil s  odporom. Obetoval som im značné úsilie a čas. Nebojím sa povedať, že v niektorých som bol lepší než väčšina.

Potom prišlo niečo nové, lákavejšie.... čo som uprednostnil. Šiel som do toho za cenu že možno budem dobrý a možno nie. To sa dozviem až tomu obetujem dostatok nadšenia, času a snahy.

Myslím, že je to celé iba štatistika. Čo všetko môžem skúsiť ? Koľko oblastí sa ešte len objaví, možnosti sú neobmedzené. Môžem loviť Tigre v Afrike, cestovať stopom po Ázii, preskúmať Antarktídu na psom záprahu. Takisto môžem robiť právnika či umývať autá na pumpe s nadšením a byť v tom výnimočne dobrý.
Môžem robiť čokoľvek a excelovať v tom, za predpokladu, že tomu obetujem dostatok „zdrojov“.

Stavím sa, že každý má predpoklady, aby bol výnimočne dobrý aspoň v 1% vecí do ktorých sa pustí. Aj to ti príde optimistické ? Záleží len na nás koľko aktivít skúsime a kedy nájdeme tú správnu. Všetci máme len 24 hodín denne.

Verím, že s každou aktivitou prídem na to čo ma napĺňa a čo nie. Nájdem princípy, ktoré ak pospájam dopracujem sa k tomu, čo by mohlo byť ideálne. Ak nie, stále mám možnosť vytvoriť niečo nové, službu alebo produkt pre ľudí ktorá im bude užitočná. S rýchlosťou ako sa dnes svet mení, bude značná časť dnešných aktivít nepotrebná za 5-10 rokov, ale vzniká priestor pre nové aktivity.

Jediné na čom záleží: Ako rýchlo sa viem naučiť niečo nové? 

Ako zistiť čo sa vlastne učiť ?  Či už som strávil celé leto brúsením a natieraním striech, zberom lesného ovocia alebo zdolávaním Tatranských štítov a vrcholov vždy som mal možnosť si niečo uvedomiť.

Aby ste mohli počúvať svoje myšlienky, potrebujete tichý deň.

Skúste si sadnúť a popremýšľať čo ste včera či dnes zatiaľ robili, čo Vám išlo od ruky a čo len horko ťažko ? Pri čom ste sa doslova zabávali a iné veci len odkladali ?

Presne takto je vhodné si vyhodnocovať svoje činnosti, následne tie, ktoré boli príjemné skombinujte do celku.

Dám vám príklad:
Včera som mal pre niekoho možno bežný , pre iných bláznivý deň.

Ráno som zahájil rozcvičkou a aspoň letmým náčrtom čo chcem za deň stihnúť. Následne som sa ponoril do Diplomovky, ktorej téma ma fascinuje (vybral som si ju vďaka preskúmaniu toho čo ma doteraz na škole bavilo). 

Následne som si bol na hodinku zabehať. Chcem mať kondíciu a dostatočne ovládať svoje telo nech už mi život prinesie čokoľvek. Čo z toho ak budem bohatý a úspešný ale mrzák , ktorý sa ledva hýbe ?  Hýbte sa čo najviac ;) . Navyše sa tam výborne uvoľním a prečistím hlavu...mám to ako meditáciu.

Navaril som si chutný obed, pretože zdravie máme len jedno dal som si záležať na výbere potravín. Než som sa naučil variť trvalo dosť dlho, dnes sa to už dá zjesť a s radosťou skúšam nové veci. Chcem jesť kvalitne a vychutnať si jedlo v kľude.

 Večer som strávil prácou na sebe, navštívil som Toastmasters v Košiciach. Kedysi ma prejavy a kontakt s väčšou skupinou ľudí desil, ako som na tom začal pracovať zlepšujem sa a zrazu ma to fascinuje a baví. 

[1]

Takže viem, že v tom budem práve preto rásť. Nakoniec som ešte využil kondíciu kedy som si zabehol na posledný vlak domov. Inak by som zrejme strávil noc čakaním niekde na stanici v nie práve vábnej spoločnosti bezdomovcov a rôznych individuí.

Ak sa na tento deň pozriem spätne, robil som len to čo chcem.  Občas je potrebné robiť aj tie menej lákavé aktivity, no v tých môžete nájsť motiváciu prečo dať viac energie do oblasti kam sa chcete uberať.

Fascinuje ma ako veci súvisia. Či už bude život krátky alebo dlhý, príjemnejšie bude ak ho strávim tým čo ma baví. 

Čo očakávate od života ?

Už niekoľko dní mi na stole ležal námet na nový príspevok, napísal som ho na papier len tak cestou vo vlaku. Následne som ho preformuloval a doplnil obrázky vo Worde, tam ležal ďalšie 4 dni a zrejme by tam ešte mesiac ležal niekde na ploche veľmi blízko koša. 

Čakal som, že ho ešte vylepším no sám som nevedel kedy, vďaka inej práci. Takže predkladám vám ho takto, nieje dokonalý, ale to by som ho neuverejnil nikdy. No sľubujem, že ďalší bude zas o niečo lepší a ten ďalší znova o kúsok lepší... tréning robí majstra. 

Čo ma zrazu doslova nakoplo prísť čím skôr domov a zverejniť ho ? To bude témou ďalšieho príspevku.

____________________________________________________________________________________________________

Kedysi v nie až tak vzdialenej minulosti, som premýšľal veľmi často čo budem robiť po Vysokej škole. Predstavoval som si, že to bude pomerne jednoduchá cesta o akej možno premýšľa mnoho z Vás.

 Nájdem si nejakú prácu, ktorá bude spĺňať všetky moje nároky a bude ma na 100% napĺňať. Navyše by mala viesť k naplneniu mojich cieľov a takisto ponúknuť zaujímavé ohodnotenie.

Pomerne jednoduché, avšak naivné že ? Ako by to asi vyzeralo ? 

Bola by to takmer priamočiara cesta bez akýchkoľvek nástrah, nečakaných situácií a v podstate riadna nuda a stereotyp, čo myslíte ? 

Dám Vám zaujímavú otázku, jej odpoveď ma fascinuje, určite sa s ňou podeľte v komentároch.

Čítali alebo pozerali ste Hobbita či Pána prsteňov? 

Skúste popremýšľať, ako ste vnímali tieto príbehy, akú hlavnú myšlienku v nich pozorujete ? 

Myslím tým úplne prvotnú myšlienku, čo Vás zajalo na príbehu ? 

[1]
 

Domnievam sa, že každý to popíše tým čo čiastočne definuje jeho vlastný život a pripisuje tomu hodnotu.

Niekto to možno vníma ako príbeh o moci, iný o boji proti zlu či honbe za bohatstvom.

Ja v tomto príbehu hľadám dobrodružstvo.

Bilbo Pytlík je na začiatku iba lenivejší a znudený Hobbit, do príbehu sa dostane takmer náhodou. Rozhodnutie ísť za cieľom spoločne so skupinou trpaslíkov s podozrivo podobnými menami a čarodejníkom, ktorý vie trik so špicatým klobúkom a iné finty mu zmenilo život na nepoznanie (spojler na epickú paródiu "Pár Pařmenů").

Táto banda trpaslíkov s nie práve skúseným lupičom vie, kam sa chcú dostať. Uvedomujú si, že to nebude najľahšia cesta. No v tejto chvíli už príbeh naberá na obrátkach a pribúdajú zaujímavý scény. Príjemné momenty kedy putujú fascinujúcimi miestami nepreskúmanou divočinou, kde všetko funguje v harmónii sú okamžite vystriedané životne nebezpečnými nástrahami. Často len o vlások unikajú pred smrťou, vždy úplne vyčerpaný s vypätím posledných síl. No vždy o niečo silnejší a bohatší minimálne o spojencov, ktorý im ešte budú nápomocný.

Skúste si to predstaviť, vydali by ste sa na takúto výpravu ?

  

Cesta trvala dlhšie než očakávali, každý si siahol na svoje dno a niekoľko krát to chceli vzdať.  Pre tých ktorý to ešte nepoznajú neprezradím koniec príbehu.

Uvedomil som si, prečo mám rád takéto knihy a občas aj filmy (kvalita filmov dosť znižuje priestor pre fantáziu). Takéto príbehy korešpondujú s mojím životom, s tým ako žijem. 

Uvedomujem si, že na začiatku cesty som bol podobný tomu lenivému a bojazlivému Bilbovi, ktorý žil len v maličkom známom svete.

Teraz, nech robím čokoľvek, oceňujem a vychutnávam si pocit, že sa niečo deje. Príbeh sa vyvíja, posúvam sa dopredu. 

Od momentu, kedy si stanovím nejaký cieľ a zažeriem sa do danej činnosti. Premýšľam nad tým čo práve robím. Pomôže mi to a zlepším sa v niečom ? Alebo to bude len strata času a je potrebné sa cez ňu prepracovať aby prišla iná aktivita pri ktorej sa niečo naučím?

Na začiatku som si stanovil cieľ, chcel som byť o trochu lepší. Vykuknúť o maličký kúsok za zónu komfortu, zažiť vzrušenie, ktoré ma tam čaká.

Stanovil som si cieľ kým sa chcem stať, no upravoval som ho podľa toho na čom som práve pracoval. Moje ciele sa prispôsobovali požiadavkám iných. Bolo načase prehodnotiť ich a začať sa rozhodovať v prospech toho kam sa chcem dostať. 

Avšak nikdy nemáme ideálne podmienky, občas (alebo väčšinou ? ) je potrebné robiť to čo je práve možné a v tejto pozícii sa čo najviac priblížiť k svojmu cieľu.

Teraz si uvedomujem, že každá skúsenosť a rozhodnutie či osoba, ktorú stretnem mi môžu pochopiť ako k cieľom smerujú oni. Pritom je ale možné využiť ten čas zmysluplne, spriateliť sa a užívať si vzrušujúce aktivity. Opýtať sa na smer a skratky ktoré môžem použiť. Ako sa vyhnúť zbytočnej alebo príliš nebezpečnej časti cesty a naopak ako vidieť veci, ktoré by som sám prehliadol.

Ak viete kam smerujete, potom je jednoduché robiť rozhodnutia. To s čím sa stretnete Vás k cieľu priblíži alebo nie. Naučí Vás to niečo užitočné, alebo Vám to len vezme drahocenný čas.

Ako môže vyzerať vzrušujúca cesta k cieľu ? 

Pravdepodobne bude úplne iná ako prvý obrázok a ťažko v ňom nájdete priamu cestu.

Pribudnú vysokánske zasnežené kopce a úrodné slnečné údolia, nekončiace rieky plné rýb a tmavé lesy plné nástrah. Pri skúmaní všetkého však zažijete obrovské dobrodružstvo.

Niektorých v cieli možno čaká drak, princezná alebo zistenie, že už samotná cesta bola hodnotnejšia než to kam ste smerovali.

[2]

Preto som úplne zmenil postoj k životu a aktivitám, ktorými trávim svoj čas. Môžem si síce naplánovať ideálny deň no väčšinou bude realita taká, že sa aspoň niečo zmení, pribudne, ubudne či presunie.

Občas to bude deň, kedy nespravím vôbec nič čo som chcel.  Možno si poviete, kto si potrebuje plánovať deň ? No minimálne ja a niekoľko ďalších miliónov ľudí, ktorý majú povahu Melancholika. 

Ako teda pokračovať za cieľmi a nezblázniť sa alebo nestratiť motiváciu ? 

Spravte si zo života vzrušujúce dobrodružstvo. Verím, že nech  mi život prinesie čokoľvek, niečo sa naučím a dovedie ma to k cieľu. K osobnosti aká chcem byť. K získaniu vlastností a zručností, aké najviac oceňujem na iných. Pravdepodobne aj mnoho ďalšieho, avšak aj to sa mi ešte zíde v chvíli, kedy by som to najmenej čakal. 

Ak ste článok len zbežne prebehli, čo som ním chcel vyjadriť ? 

Najdôležitejšie je vedieť kam sa chcete dostať. Následne nech Vám život prinesie čokoľvek, stačí robiť rozhodnutia, ktoré Vás k cieľu zavedú. Možno budete nejakú dobu blúdiť v kruhu, vezmete to obchádzkou, alebo Vám život prinesie obdobia plné radosti či sklamania no ak viete kam sa na "mape" chcete dostať, stačí vytrvať a správne sa rozhodovať, nepoľaviť od cieľa.

Svet je obrovský, ale žijeme v dobe kedy môžeme ísť kamkoľvek a robiť čokoľvek.
Ak náhodou povolanie ktoré chcete ešte neexistuje, môžte ho samozrejme vytvoriť.

PS: Podeľte sa s myšlienkou ako na vás pôsobil príbeh.

Prečo blog, prečo teraz a čo s ním ?

           Už dlhšiu dobu som sa zamýšľal nad tým čo vlastne chcem, čo ma v živote robí šťastným a čomu venujem čas bez toho, aby som vnímal koľko je hodín a uvedomil si že som už mal byť niekde inde. Čomu som venoval celý deň, prebdel noc len touto aktivitou.
           Úprimne som takéto dni mával pravidelne, avšak trávil som čas pri hrách a iných "nepoužiteľných" aktivitách. Dospel som k logickému záveru, že v tom nemôžem pokračovať a idem robiť niečo zmyselnejšie. Viac času som venoval napríklad akčným športom a experimentom so stravou, prekvapivo aj škole a čítaniu, spoznávaniu okolia a experimentovaniu so záľubami ľudí okolo mňa.
No tu sa striedali premenlivo aktivity ktoré ma robili šťastným a tie, ktoré som akosi prečkal/pretrpel.
           Dnes už viem čo chcem v živote robiť, pravdaže budúcnosť nikto nepredpovedá a kadečo sa môže zmeniť no zatiaľ som na ceste. Všetky rozhodnutia robím v prospech mojich cieľov.

           Trvalo to dlho, vzalo si to veľa času pre aktivity ktoré ma na túto cestu naviedli. Pevne verím, že ak sa niečo zmení, budem vychádzať z princípov podľa ktorých som sa rozhodol k práci na aktuálnych cieľoch.

           Tento článok bude iba s časti o mne. Prevažnú časť totiž bude tvoriť iný článok od autora menom Mark Manson, (Odkaz na originálny článok - "Účel života" ), uvádzam ho pretože bolo pre mňa zarážajúce ako som sa v ňom našiel. Zároveň priniesol mnoho správnych otázok ktoré si vie zodpovedať iba každý sám.

           Ďalšie témy povedú k oblastiam na ktoré sa chcem zamerať pri svojej ceste, študovať ich a naďalej uplatňovať v každodennom živote. V mojom súkromnom laboratóriu.

           Rozhodol som sa že práve toto bude môj prvý príspevok kedže ma doslova nakopol k písaniu blogu. Uvádzam teda doslovný !! preklad Markovho článku.

   Ďakujem Mark.